..leteli ponad hustý les a vtom sa pred nimi zjavila obrovská pevnosť. Veže, týčiace sa k nebesám zahaľovali čierne mraky. Múry boli tmavé, miestami popraskané a v útrobách skrývali všelijakú háveď vrátane netopierov, ktoré neustále krúžili okolo. Celá pevnosť pôsobila dojmom:,,Živý sa stadiaľto nedostaneš“. Lesná cesta vedúca k vchodu sa menila na spálenisko a pripomínala step vyprahnutú smrťou. Pri vchode viseli obrovské železné klietky opradené pavučinou. Ich obsah by hádam vystrašil každého. Ľudia. Teda to, čo z nich zostalo. Okolo sliedili húfy čiernych vrán, ktorých škrekot naháňal hrôzu.
Vstupná brána bola vysoká asi 6 stop. Vrch mal klenbový tvar. Boli na nej tepané železné ornamenty a v strede dvier, veľká kovová hlava draka. Po oboch stranách stali urgalovia vyzbrojení od hlavy až po paty.
,,Tu je to miesto“ povedal Murtagh ,,videl som to vo svojom videní“.
,,Tak načo ešte čakáme?“ zvolala Mia ,,poďme“.
Len čo sa dostali do bezpečnej blízkosti pustili sa do útoku.
,,Pripravte sa. Tetivy napnúť! Páľ!!!“
No dve rany šípom nestačili.
,,Brisingr!“ zvrieskli obe naraz, no podarilo sa im odrovnať len dvoch urgalov.
Murtagh šikovne zoskočil z Tŕňa a pustil sa s urgalmi do súboja zoči-voči.
Zarinčala oceľ. Urgali sa oháňali mečmi ako diví, no nestačili mu. Jedného sekol mečom do krku, potom sa zvrtol a pichol druhého priamo do srdca. Tento súboj mali vyhratý.
Draky musíme nechať tu“ povedal Brom ,,jedine tak sa dostaneme bezpečne a hlavne nenápadne dovnútra“.
,,Ale ostávajte spojení mysľou, neviete čo nás tam dnu čaká“ navrhol Galbatorix a jeho kroky smerovali k vchodovým dverám. Keď cezeň vošli, ocitli sa vo veľkej temnej miestnosti.
Tmavá chodba vykladaná sivobledými kameňmi, bola dlhá asi 15 stôp. Na konci chodby napravo, stáli dubové dvere, po každej strane obklopené fakľami a olemované dračou kožou. Mreže sa zdali byť také silné, že by ich neprebili ani Sybil s Enorom.
,,Eragon bude určite tam“vyhlásila Mia.
,,Skulblaka sven!“ skričali obe a sledovali čo sa tam deje. Za dverami bolo zo desať urastených kullov so sekerami. Ich mohutné rohy im dodávali akísi pekelný výzor. Murtagh,Brom a Galbatorix s očami na stopkách pomaly prichádzali. Elea sa spojila s Murtaghovou mysľou a riekla mu:,,Za tými dverami je armáda kullov, budete nás potrebovať.“
,,Možno máš pravdu, ale kým nie sme zranení,nebezpečiu vás nevystavím“odvetil.Len čo sa približovali k dverám Mia sa zrazu strhla a mykla v bolesti.
,,Čo ti je? Si v poriadku?“spýtala sa Elea.
,,M..moja gedwey..páli ma.“
V momente keď to dopovedala začuli hrdelný ston ozývajúci sa od dverí.
,,Eragon!Už nemôžem dlhšie čakať. Musím...“
,,Musíš zostať tu, pokým sa muži nedostanú dovnútra, inak by si nás prezradila.“
Mia s odporom prikývla, veď nemala na výber. Muži sa pomaly blížili k dverám.
,,Tak na tri“povedal Galbatorix.,,Keď napočítam do troch vyrazíme dvere.“
,,V poriadku“poslúchli Murtagh s Bromom.
,,Raz,dva,tri teraz!“
Na povel vyrazili dvere silou, akú nikto z nich nečakal.Kullovia ich obkľúčili z každej strany
.....keď si už mysleli, že majú vyhraté, mýlili sa.Z tunela vedúceho celou, sa ozýval mužský hlas, ktorý Murtagh okamžite spoznal.
,,Počujete to?..Veď to je....“
,,Morzan“.prerušil ho Galbatorix.
,,Barzul!“zaklial Brom ,,skryte sa!“
Neunúvali sa a rýchlo zmizli za dvoma podpernými múrmi. Vtedy došli aj Mia s Eleou.
,,Dievčatá čo tu do pekla robíte?!“osočil sa na nich Galbatorix ,,nevidíte že ste v nebezpečenstve?“
,,Dobre ale nemôžeme tam len tak čakať ako na zjavenie, potrebujete našu pomoc!“ohradili sa.
,,Budiš, nech je po vašom“..nespokojne dodal Brom.Po krátkom čase sa Elea ozvala:,,Mia ..pozri“..a ukazovala na miestnosť naľavo od nich.,,Veď to je ..“
,,Eragon!“..šepla .,,Čo ti to spravili?“Keď ho zbadala zbledla, zovrelo jej žalúdok akoby ho mala medzi dvoma mlynskými kameňmi. Do očí jej vyhŕkli slzy. Zrazu ju kopla túžba po pomste. Pohľad na muža, ktorého tak milovala ju privádzal k šialenstvu...
Už ,už sa rozbehla za ním keď vtom ju zastavila Elea:,,Nemôžeš,teraz...“
Mia sa len smutne prizerala. Visel na stene, rukami vyzdvihnutý dohora a nebolo mu vidieť do tváre. Biela košeľa bola spopolená potom, na hrudi roztrhaná. Zápästia mal sčervenené a opuchnuté od okovov.V momente keď to nikto nečakal, objavila sa za nimi horda urgalov.
No na ich veľké prekvapenie si ich urgalovia nevšímali. Rýchlym tempom mierili k Murtaghovi. Ten len nechápavo krútil hlavou. Zajali ho a viedli do miestnosti k Eragonovi. No on sa nebránil. Dával im najavo, nech nezasahujú.
,,Radšej ja ,ako vy“,povedal.
,,Do čerta chlapče, dúfam že vieš čo robíš“ znervóznel Brom.
,,Pustite ho! Nechajte ho na pokoji!“volala za ním Elea, no Brom ju silno chytil a zakryl jej ústa dlaňou:,,Psst!Chceš nás prezradiť? Ide nám o životy!“
,,A čo jeho život? O ten nám nejde?“ so slzami v očiach šepkala Elea, mykajúc sa v Bromovom zajatí. Vtom pristúpil Galbatorix a položil jej ruku na plece so slovami: ,,Neboj sa, vie čo robí!“
,,Len aby...“ odvetila.
Prerušil ich dialóg z vedľajšej miestnosti.
,,Počúvajte..“ povedala Mia a gestom ukazovala aby, boli ticho.
,,Koho to tu máme? Murtagh. Ako si vyrástol.“ Zasipel Morzan.
,,O čo ti vlatne ide? Nechaj nás na pokoji!“
,,Ale čo? Ty to ešte nevieš?“ posmešným tónom povedal Morzan. ,,Tak ťa teda oboznámim s celou situáciou ak dovolíš. Pred 21 rokmi nás opustila vaša hlúpa matka a nechala mi len list. V tom liste stálo, že čaká dieťa, ale nechce ho vystavovať svojmu otcovi. Len ona vedela aký naozaj som. Veľmi som sa rozčúlil a dostal som záchvat. Hodil som po tebe svoj meč Zar´rok a všetka moja sila sa preniesla do teba! O tom svedčí aj tá jazva čo máš na chrbte.
Dlho som sa skrýval, celkom oslabený. Až teraz. Konečne môžem získať to, čo som kedysi stratil. Svoju moc!“
,,A ako to chceš spraviť?“ opýtaj sa Murtagh.
,,Ako? Jednoducho. Zabijem ťa!“
,,Čo?“ skríkla Elea a pozrela sa na Miu, Galbarorixa a Broma.,,Musíme niečo robiť!“
,,Počkaj, ešte nie je ten správny čas. Neunáhlime sa“ povedala Mia. ,,Nech sa nám pekne Morzan vyrozpráva až potom.“
Tak načúvali ďalej.
,,Dobre teda“ Ale načo si potreboval Eragona?“ spýtal sa Murtagh.
,,Že načo?!Háháhá..Za prvé ako návnadu. Vedel som že keď ho unesiem, budeš ho hľadať a privedie ťa ku mne. Za druhé, aj on je môj syn. Kúsok mojej sily sa prenieslo aj do ňho. Takže...“
,,....si úplný pomätený šialenec!“
,,Ticho, keď hovorí kráľ!“osočil sa na neho a udelil mu ranu do brucha.
,,Aááh!“ bolestne zastonal Murtagh.
,,Teraz je tá pravá chvíľa! Poďme!“ vyhlásil Brom. Vtrhli do miestnosti a zjavila sa pred nimi silueta vysokého muža. Až keď sa k nim priblížil, bolo ho vidieť detailne.
Čierne havranie vlasy, na koncoch zlepené, mu padali do tváre ošľahanej vetrom. Pravú lícnu kosť mu zdobila hlboká jazva. Jeho zafírovo modré oči boli hádam tým jediným, čo prezrádzalo otcovstvo Eragona a Murtagha. Plecia mu zakrýval obnosený plášť z čiernej býčej kože, po bokou zdobený bronzovými sponami. Z čižmy mu vytŕčala zlatá rukoväť dýky a v opasku sa hompáľala pošva s mečom.
,,Ale, ale, ale, pozrimeže, záchranka“ komicky zahlásil Morzan.
,,Okamžite ich pusti lebo...“
,,Lebo čo? Ublížiš mi?“
Elea cúvla, ale Galbatorix sa pred ńu postavil v útočnej póze.,,Varovali sme ťa!“ bojovným tónom skríkol.
,,Aááá starý priateľ Galbatorix. Ešte pred nedávnom sme zvrhli spoločnými silami jazdcov a teraz ma chceš zabiť?“
,,Ľudia sa , naštasite, menia. Pochopil som že to, čo som učinil treba napraviť. A to jedine tak, že sa postavíš proti zlu.“
Morzan sa nachvíľu odmlčal, neskôr jeho pohľad padol na Miu.
,,Obkľúčte ju! Tú v tom červenom!“ zvolal Morzan a prstom ukazoval na Miu, ktorá sa pokúšala vyslobodiť Eragona.
,,Tak toto nie!“panovačne odsekla.,,Brisingr!!!“Podarilo sa jej zabiť troch urgalov no ostatný štyria sa hrnuli k nej. Jeden z nich jej mečom sekol do brucha a ona bolestne skričala. Hneď nato, strecha väznice pukla a dovnútra vletel obrovský filalovo-purpurový drak. Bola to Sybil.
,,Neboj sa ..som tu ešte ja..“upokojila ju. Vrhla sa na nich a bolo počuť už len pukot kostí.
Miin pohľad padal na Morzana,pomaly sa približujúceho k nej.V očiach sa mu zablyslo a zlovestne sa uškrnul.,,Myslíš si, že si silnejšia ako ja?“posmešne vyhlásil.
,,To sa ešte uvidí“ oslabená ranou z posledných síl vytiahla z tulca šíp a postrelila ho. Dostal to rovno do pleca. Od bolesti zreval, padol na zem a buchol si hlavu o kameň, takže zamdlel.
,,Brom potrebujem tvoju pomoc!“zvolala,,Vezmi Eragona a odíďte na Zafire!“
,,Nie,ty chod s ním ,ja ostanem“..
Sybil chytila Miu za šaty a posadila si ju do sedla.
,,Melmô“vyslovila a putá na Eragonových rukách sa odopli. Vtiahli ho do sedla. Aby ho udržala na mieste, v prípade že sa Sybil otočí alebo prevráti, uvoľnila remienky na nohy a priviazala mu pás o sedlo.,,Tak a teraz, rýchlo, vypadnime odtiaľto!“. Ucítila ,ako pod nimi Sybil napla svaly. Vtiahla sa pevnejšie do sedla. Dračica sa odrazil od zeme s takou ľahkosťou akoby mala na nohách spružiny.Roztiahla krídelne blany a mierila k prebitej streche väznice. Do tváre jej šľahali prúdy studeného vetra. Krajina sa jej zdala temnejšia, aj napriek tomu,že bolo sotva trinásť hodín. Po chvíli ucítila, ako sa jej niekto dotkol mysle a počula.
,,Mia, sme za vami, je všetko v poriadku?“..spýtala sa Elea. Keď dopovedala, uzrela ako sa z hustých oblakov vynára snehovo biely drak. Bol to Enor a tesne za ním aj Shruikan so Zafirou .Mierili na sever k Bromovej chalupe.
Eragon bol ešte omráčený a sotva dýchal.,,Ach bože, museli ho mučiť čarami“pomyslela si
Mia a po chrbte jej prebehla husia koža. Jemne ho pohladila po pleci.
,,Sme na mieste, držte sa“zavrčala Sybil a pomaly sa zniesla nad čistinku pred chalupou. Keď pristávala s každým mávnutím krídla rozvírila nový obláčik prachu. Keď už boli na pevnej zemi, zaborila pazúry do pôdy, aby nestratila rovnováhu.
,,Brom!.Poď rýchlo sem!“zvolala,,Pomôž mi dať Eragona dolu zo sedla“.Opatrne ho zložili na zem, pokrytú zelenou jarnou trávou.
,,Ostaňte tu, hneď sa vrátim“ povedal Brom a zmizol za stenami chalupy. Mia ho ani nezaregistrovala, kľakla si k Eragonovi a privinula si ho k sebe ako malé dieťa .Pozrela sa na neho a vtom si všimla že prestáva dýchať. Bol ako skamenený ako ruky mal studené ako ľad. Naklonila sa, priložila hlavu na jeho hruď či mu bije srdce. No nebilo. Vystrela sa, porozhliadla dookola a potom opäť na Eragona so slovami: ,,Eragon, prosím neumieraj!..on on..!“volala a v jej hlase bolo počuť kúsok beznádeje.,,Láska moja...prosím ťa ..neumieraj!..potrebujem ta!“ Čo spravim? V tej chvili,nedbajúc na svoje zranenie, ju napadlo len jedno. ,,Kúsok sily mi ešte zostalo...pokúsiť sa o to môžem“
,,Waise heil!..No tááák..vydrž!“ zúfalo kričala Mia a v mysli jej preblysli všetky spoločné chvíle, ktoré ju ,akoby napĺňali silou. Z vysilenia sa jej z nosa pustil pramienok rubínovo červenej krvi. Rana na bruchu sa zapálila a začala silno krvácať.
,,Už...už..nemôžem..“bolestne zvolala a vtom sa ozval mocný rev Sybil. Mia, oslabená a zranená, padla pod ťarchou kúzla na zem, vedľa Eragona. Len čo to začul Brom, vybehol z chalupy a kľakol si rovno k nim.
,,Ona ho zachránila, vrátila ho opäť medzi živých“..zavrčala Zafira,ktorá celý čas sledovala toto divadlo.,,Ich láska jej bola drahšia ako život. puto medzi nimi je neprekonateľné“Sybil sa schúlila vedľa Mie, prestrela nad ňu svoje obrovské šupinaté krídlo. Potom sa spojila s jej mysľou a prežívala jej muky s ňou.
,,Potrebuje si oddýchnuť!“vyhlásil Brom.
,,Je zranená!“zavrčala na neho Zafira rozpačito.
,,Čože?“vyhŕkol,,ona je zranená a napriek tomu ho liečila? Veď mohla prísť o život!
Pristúpil k Mii a jemne ako ten najkrehkejší drahokam ju vzal do náručia a odniesol do chalupy. Zdala sa mu neuveriteľné ľahká. Položil ju opatrne na posteľ a snažil sa zjemniť jej utrpenie, ktoré spôsobila rana na bruchu. Zafira a Sybil medzitým ostali pri nič netušiacemu Eragonovi.
,,Toto nevyzerá dobre...“pokrútil hlavou sledujúc ranu ,,ale skúsiť to môžem“.
Vzal pár lúčnych kvetov, aníz, škoricu a rozdrvil ich na hustú hmotu, ktorá sa nápadne podobala na Aiedail .,,Ešte trochu jazmínu a bude to“.Potom ranu vyčistil vodou a natrel ju ňou.
Nakoniec vzal bavlnený obrúsok, namočil ho do studenej vody a dával jej obklady na čelo.
Bola ešte stále v bezvedomí, no zdalo sa, že spí. Potom Brom potichu vyšiel von k Eragonovi,ktorý sa pomaly preberal.Sybil a Zafira sa skláňali nad ním.
,,B..Brom..kde?...č..čo sa stalo??“. pýtal sa celý zmätený .,,Kde je Mia?“
Ešte ho takého ustráchaného nevidel.,,Eragon“..povedal pokojným hlasom.,,Je v poriadku“.
,,Musím ju vidieť! Kde je?“..znepokojene dodal.Brom sa postavil oproti nemu, zadíval sa na neho so slovami.
,,Zo začiatku sa mi zdalo, že ona nie je pre teba ta pravá..ale dnes..dnes som sa presvedčil, že ta naozaj veľmi miluje.“.Nikdy som nič podobné nevidel..toľko lásky, strachu a pokory v jej očiach.....“
Eragon sa zapýril a dodal:,,Ano..je to úžasná ľudská bytosť.....“
Po dlhšej pauze Brom dodal:,,Je v obývacej izbe..odpočíva“...usmial sa a šiel ku Galbatorixovi.
,,No tak choď maličký...“upozornila ho Zafira.
Bez váhania utekal do chalupy. Porozhliadol sa a jeho pohľad zastal na Mii. Ešte nikdy ju nevidel takú bezmocnú a nevládnu.Eragonovi sa nahrnuli do očí slzy. Sadol si k nej na posteľ a čakal.
...blížil sa večer, zlatisté lúče slnka posledný krát pohladili krajinu a zmizli za končiarmi Dračích hôr. Izbou sa rozliehalo len prerývané dýchanie a bolestné výdychy. Hodiny čakania prebdené pri nej mu pripadali ako nekonečné roky. Mia sa pomaly prebúdzala k životu.Eragon spozornel, naklonil sa nad ňu a nežne ako jarný vánok lupienky ruží, ju pohladil po zamatovo hebkých hnedých vlasoch. Len čo otvorila oči, bezvládne prehovorila,,Eragon...“Strhol sa, srdce sa mu prudko rozbúšilo, neváhala naklonil sa ešte bližšie a láskavým tónom povedal:,,Nemala si to robiť..“Odmlčal sa..,,Bál som sa že ťa navždy stratím..tvoj život má pre mňa väčšiu cenu ako svoj vlastný...“Položila mu prst na ústa
,,Nič nevrav, už je to za nami“smutne sa usmiala a pohliadla mu do vyčerpaných zafírovo modrých očí. Po líci jej stekala slza. Slza, ktorá dávala na javo jej radosť že je pri nej...živý a zdravý. Tváre sa im približovali. Mia cítila Eragonov dych, teplo jeho pier a zrazu sa to stalo. Ich pery sa spojili v nekonečnom vášnivom bozku. V okamihu keď sa to stalo, sa akoby zastavil čas. Neexistovalo nič iné okrem nich dvoch....
..,,Morzan si nedá pokoj kým ťa nezničí.“
Kým nezničí mňa a Murtagha“..dodal Eragon
pokračovanie nabudúce:)
